reklama

Ako sa rodil mediálny výskum

Akademický záujem o médiá sa prejavil hlavne na amerických univerzitách a to začiatkom 20. storočia. Amerika vždy stála na čele akéhokoľvek druhu rozvoja, a rovnako to platí aj v oblasti médií, ako bol film či rozhlas a práve v Amerike sa vďaka živelnému vývoju a súkromným investíciám z médií stalo to, čo si pod nimi predstavíme dnes.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Akademický záujem o médiá sa prejavil hlavne na amerických univerzitách a to začiatkom 20. storočia. Amerika vždy stála na čele akéhokoľvek druhu rozvoja, a rovnako to platí aj v oblasti médií, ako bol film či rozhlas a práve v Amerike sa vďaka živelnému vývoju a súkromným investíciám z médií stalo to, čo si pod nimi predstavíme dnes. Zábava a biznis. V tridsiatych rokoch sa rozhlasové vysielanie stávalo čoraz verejnosti dostupnejšie a už aj vtedy trpelo dilemou, akou trpí aj dnes. Má šíriť kvalitnú kultúru a umelecky hodnotné programy alebo sa má podriaďovať vkusu a požiadavkám poslucháčov?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za otca mediálnych výskumov sa považuje Paul Felix Lazarsfeld. Vedec sa dostal do povedomia hlavne štyrmi svojimi výskumami z oblasti médií a verejnej mienky. V jeho prácach je významná metodologická inovácia, ktorou prispel aj do svetovej sociologickej metodológie.

RAVAG: prvý veľký mediálny výskum v strednej Európe

V roku 1931 vo Výskumnom stredisku pre hospodársku psychológiu začal Lazarsfeld pracovať na svojom prvom veľkom výskume, ktorý sa týkal počúvanosti viedenského rozhlasu. Štúdia RAVAG zasiahla veľkú poslucháčsku populáciu vtedy nového, no veľmi populárneho rozhlasového vysielania. Táto štúdia bola v čase svojej realizácie jedným z najrozsiahlejších, ak nie vôbec najrozsiahlejším prieskumom poslucháčskej populácie Viedenského rozhlasu. Dotazníky sa distribuovali po celom Rakúsku do všetkých novinových stánkov. Respondenti mali vyplniť dva a pol stranový dotazník. Výskum sa konal v období od 13. októbra do 1. decembra. Zo štyristotisíc opýtaných rodín, ktoré rozhlas počúvali, poslalo vyplnený dotazník tridsaťosemtisíc rodín. Hlavnou témou skúmania bolo hodnotenie jednotlivých skupín rozhlasového vysielania. Každá rodina vyplnila jeden dotazník, pričom v ňom bol riadok pre každého člena rodiny. Dotazník takto celkovo vyplnilo stodesaťtisíc poslucháčov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dotazník obsahoval päťdesiat druhov rozhlasových programov ako napríklad opery, operety, symfonické a komorné či kabaretné vystúpenia, populárna hudba, čítanie z kníh, programy pre deti a ženy a podobne. Poslucháči mali pri každom programe uviesť, či by chceli, aby bol program vysielaný častejšie, menej často alebo rovnako často. Mali odpovedať aj na otázku kedy rozhlas počúvajú. Každý z respondentov zároveň odpovedal na identifikačné otázky týkajúce sa jeho pohlavia, veku, povolania, miesta bydliska a spolkovej krajiny. V poslednej časti dotazníka boli poslucháči požiadaní, aby vlastnými slovami vyjadrili svoje priania a predstavy o rozhlasovom vysielaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lazarsfeld sa rozhodol získané údaje, neobyčajný empirický materiál, spracovať komparatívnym spôsobom. Keďže ho najviac zaujímala poslucháčska obec, štúdia sa tak stala prvým veľkým výskumom publika masových médií. Sociológ sa sústredil na rozdiely medzi jednotlivými skupinami poslucháčov.

V priebehu nasledujúceho roka ručne spočítal asi sedemtisíc koeficientov, ktoré vyjadrovali prehľadným spôsobom preferencie jednotlivých ekonomických, vzdelanostných a inak sociálne diferencovaných skupín poslucháčov vo vzťahu k jednotlivým typom rozhlasových programov. Väčšina otázok bola položená tak, aby bolo jasné, či chce alebo nechce daný program poslucháč sledovať aj v budúcnosti a ak áno, tak v akej miere. Index, ktorý Lazarsfeld vytvoril, bol síce čo sa týka výpočtov jednoduchý, ale umožňoval systematický pohľad na celú štruktúru rozhlasového vysielania a aj charakteristiky poslucháčskej základne, čo bolo vtedy veľmi netypické. Metodologický prístup Lazarsfeldovej štúdie je možné dnes vidieť v spôsobe hľadania a nachádzania výpovedí z rozsiahleho súboru nie celkom reprezentatívnych dát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sociológ sústredil analýzu zozbieraných dát na zisťovanie vzťahov medzi programovými referenciami a sociálnymi charakteristikami poslucháčov. Vzhľadom k tomu, že návratnosť nebola striktne proporciovaná, venoval Lazarsfeld pozornosť komparáciám. Zameriaval sa na porovnávanie údajov jednotlivých skupín podľa pohlavia, veku, spolkových zemí a sociálnych skupín reprezentovanými povolaniami. Podľa povolania rozdelil respondentov do troch skupín: robotníci, živnostníci a obchodníci, úradníci, intelektuáli (slobodné povolania a vyšší úradníci) a na roľníkov.

Skupina poslucháčov bola charakterizovaná dvojicou údajov: indexom, ktorý vyjadroval rozdiel medzi percentom tých, ktorí si priali zvýšiť podiel denného programu vo vysielaní a podielom tých, ktorí si ho priali znížiť a tiež aj percentom neutrálnych poslucháčov, ktorí neprejavili túžbu po zmene. Indexom sa teda vyjadroval v každej skupine rozdiel medzi percentom tých, ktorí chceli zvýšiť frekvenciu vysielania daného programu a tých, ktorí to nechceli. Ravag štúdia je ukážkou, ako dokázal Lazarsfeld uplatniť základný princíp v budovaní svojej budúcej metodológie “Survey Analysis”. Myšlienka, že podstatnou výpoveďou môžu byť aj významové rozdiely skryté vo vnútri získaných dát. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že dokonca aj v najvzdelanejšej časti verejnosti si takmer jedna pätina myslí, že vážnej hudby sa púšťa v rozhlase priveľa. Podobne ako ľudia z vidieka a v robotníckych povolaniach si tiež želali púšťať viac zábavnej hudby. Medzi ženami bola zasa vo výsledkoch viditeľná nevôľa voči množstvu operných programov, ktoré boli v tom čase v rozhlase vysielané. Viac ako štyridsať percent z nich by si želalo zníženie počtu takýchto programov. Nie je jasné, či bolo skutočne náročnej hudby v tom čase v štruktúre vysielania priveľa, ale isté je, že v tom čase naplno zúrila hospodárska kríza, ktorej ťaživosť mohla vyvolávať väčšiu túžbu poslucháčov po ľahších žánroch. Tiež je isté, že tento výskum bol prvým o pôsobení médií na verejnosť, ktoré tento významný sociológ a jeden z neskorších zakladateľov skúmania pôsobenia masových médií v USA urobil.

Martina Magicová

Martina Magicová

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

blondínka o ktorej ešte nikto nevytvoril vtip. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKultúraSúkromnéMédiá

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu